Spoločnosť

Rok 2014. Začiatok 3. Tisícročia. Začiatok konca? Máme väčšie domy, no menšie rodiny. Viac vymožeností ale menej času. Čítame príliš málo. Televíziu sledujeme kriticky pridlho. Znásobili sme naše majetky ale zredukovali vlastné hodnoty. Máme vyššie budovy ale nižšie charaktery. Máme vyššie platy ale nižšiu morálku. Učíme sa ako zarábať na živobytie ale nie ako žiť. Pridali sme roky životu ale nie život rokom. Dobíjame vonkajší vesmír ale vnútorný svet zanedbávame. To, čo nám niekedy stačilo, čo nám prinášalo radosť berieme ako samozrejmosť a požadujeme stále viac a viac.

Som mladý človek, ale to, čo vidím každodenne v médiách mi nie je ľahostajné. Televízia, rozhlas, videá na youtube, počítačové hry, tablety, mobily, smartfóny, Iphony a hlavne internet a sociálne siete, to je to, čo v súčasnosti ovplyvňuje každého z nás často krát bez toho, aby sme si to plne uvedomovali. Často krát bez toho, aby sme sa pozreli okolo nás a zistili, čo všetko stále novšie a novšie technológie so sebou prinášajú.

Každodenne sa z médií dozvedáme o tom, ako syn zabil matku, ako si teenagerka vzala život kvôli posmechom na internete, koľko promile alkoholu malo v krvi len 13- ročné dieťa, aké nechutnosti zase predvádzala tá, či oná celebrita, aký super život môžete mať bez toho, aby ste sa postavili a niečo urobili. Stačí ak ste mladý, nemáte žiadne hodnoty a slovo morálka pre vás nič neznamená. Médiá nás nezásobujú informáciami, ktoré majú naozajstnú hodnotu. Nič z tohto „divadelného predstavenia“ sa nedeje náhodou. Ľudia vplyvní si vyberajú, čo sa dnes spoločnosť dozvie. Všetko sú to zámerné ťahy vplyvných ľudí, ktorí rozhodujú za nás. Avšak k čomu vedie tento bezmyšlienkový prúd mládeže, resp. celého ľudstva. Prečo tí ľudia „hore“ chcú, aby sme verili len tomu, čo vidíme v televízii, na internete, aby sme sa riadili len tým, čo nám oni predkladajú ako návod na úspešný život. Na život bez hodnôt, morálky a svedomia.

Neviem čím to je, že ľudia si skôr prečítajú bulvárny plátok ako by si konečne mali začať uvedomovať kam naša spoločnosť speje. Chorá spoločnosť. Inteligentní a podľa súčasnej módy škaredí ľudia sú odsudzovaní, vystavení posmeškom, preraďovaní na okraj spoločnosti ako „niečo divné“ a ľudia bez štipky svedomia a úcty k druhým sa okamžite presadia a stávajú sa vzorom pre dnešnú mládež. Autority, ktoré konzumná spoločnosť zbavila všetkého? a oni sa teraz stali nositeľmi hodnôt, ktoré mladí ľudia uznávajú a stotožňujú sa s nimi.  Oni sa stávajú tými, ktorí hýbu verejnou mienkou ale  si to neuvedomujú a robia to ľahkovážne.  Čudujeme sa kde sme sa to dostali a kam smerujeme. My sme dovolili, aby sa tieto pseudocelebrity stali našimi idolmi. Prečo by som sa nemala opiť, zdrogovať a potom to všetko zdieľať na sociálnych sieťach, keď presne to isté robia súčasné celebrity. Ukazujú AKO SA NEMÁME SPRÁVAŤ. Ukazujú KAM SA NECHCEŠ DOSTAŤ.

Akým hodnotám našu pozornosť venujeme….? Kde sú naše priority a naše ciele..? Chceme viac a viac. Chceme to, čo mať nemôžeme a nevážime si to, čo už dávno máme. Nevážime si ťažko zarobený peniaz našich rodičov, nevážime si prítomnosť našich blízkych, nevážime si starostlivosť, ktorú každodenne dostávame. Vidíme len to, ako krásne sa majú celebrity a chceme to mať takisto. Sme schopní zahodiť všetky naše doterajšie hodnoty, ku ktorým sme boli vedení a dostať sa na VRCHOL.

Dostať najviac LIKE-ov aj za cenu, že stratím všetku svoju cudnosť a niečo ako úctu k sebe samému zapredám za pár minút slávy. Sex, drogy a alkohol je niečo, čo mladí musia vyskúšať čo najskôr, aby sa vyrovnali ostatným a zostali tak IN. Zatvárame dvere a radšej sa pohybujeme vo virtuálnom, pre nás lepšom svete, ako by sme mali vyjsť von a komunikovať s ľuďmi. Tým, že sa pre nás virtuálny svet stal lepším, krajším, naším každodenným , strácame mnoho možností byť s našimi blízkymi,  možností stretnúť nových ľudí. Ľudí, ktorí nám môžu zmeniť náš život. Máme 300 priateľov a aj napriek tomu sme osamelí. Rozprávame sa s nimi každý deň, no aj napriek tomu o nás nič nevedia. Uzatvárame sa do seba. Nevnímame tú pravú radosť zo života. Nevnímame prečo je naša matka nervózna. Nevnímame, že náš malý brat už vie chodiť. Nevnímame, že naša stará mama tu už nie je s nami. Nevnímame, že náš otec nie je nikdy doma. Nevnímame tieto veci a ukracujeme sa o radosť. Ukracujeme sa o žitie nášho života. Neprežívajme ale žime !

Úpadok hodnôt. Stratená mravnosť. Mládež stráca zábrany.

Tvoj syn zdvihne na Teba ruku.

Tvoja dcéra zdieľa svoje nahé fotky na sociálnych sieťach.

Tvoje dieťa sa dostane do zlej partie a siahne si na život.

Nečudujme sa, keď sa to raz stane. Radšej sa pozrime kde sme sa to dostali a kam smerujeme. Kde sú naše hodnoty?